Všetci máme svoj vlastný život, ktorý nám deň čo deň prináša nové otázky. Či už odpovedáme kladne alebo záporne, naše odpovede vychádzajú z nášho vnútra, a teda sú obrazom toho, ako chápeme danú otázku a či vieme slobodne odpovedať. Jednou z hlavných myšlienok mojej úvahy je zamyslieť sa nad významom podstaty prevencie ako takej a represie, ktorú pociťuje každý z nás. Ako sa teda prejavuje prevencia a ako represia? Ako sa správajú ľudia, ktorí uprednostňujú prevenciu alebo represiu?
Stretávame sa s rôznymi ľuďmi, vecami , udalosťami, potrebami, nutnosťami a chvíľami, kedy dokážeme byť odolní voči ich presvedčivosti a neskonalej snahe presvedčiť nás o ich správnosti. Vieme si povedať svoje áno aj nie tým, že vyjadríme našu odolnosť a rozumnosť. Človek ako taký podľa môjho názoru má jednou veľmi veľký výhodu. Môže rozhodnúť sám za seba, môže ovplyvniť udalosti a môže sa slobodne rozhodnúť zachrániť pred sklamaním, bolesťou, smútkom, nešťastím a smrťou. Dokáže odolať aj tomu najväčšiemu pokušeniu, tej najväčšej zlobe a bolesti akú mu do života prináša či už človek alebo spoločnosť. Myslím, že ani jeden človek by sa nedokázal ubrániť viac fyzickou silou ako silou vôle. Práve táto naša vnútorná sila je úzko spätá s prevenciou, myšlienkami, činmi a rozhodovaným každého jednotlivca. Faktom je, že ľudia sa nebránia preto, aby dokázali sebe svoju silnú stránku a odhodlanosť, ale bojujú preto aby dokázali iným, že na to majú a že sú vytrvalejší. Tým, že sa snažíme dokázať spoločnosti, ak osa vieme uchrániť pred drogami, alkoholom, násilím a krutosťou si vlastne dokazujeme svoju prirodzenú represiu. Keby sme dávali do popredia stále len názory iných, museli by sme v sebe potláčať pocit spokojnosti so sebou samým a tým by vznikla represia. Vidíte ako ľahko sa z prevencie dá dostať až k represii? Je nezvratnou pravdou, že ľudia sa snažia stále niečo dokazovať. Buď dokazujú svojim rivalom, akí sú oproti nim lepší a schopnejší, alebo dokazujú svojim blízkym, akí sú pre nich podstatní a dôležití. Avšak myslím, že tým, ako ľudia voči sebe bojujú či už v názoroch, postaveniach, dôležitosti alebo inteligencii si len potvrdzujú svoju represiu. Stávajú sa bezohľadnými a svoje problémy riešia s odstupom a strachom. Zabíjajú svoju šancu napraviť svoj postoj tak, aby bol lepší, hodnotnejší a plný tým, že v sebe represívne potláčajú každý myšlienku a nápad. Väčšinou sa snažia cúvnuť namiesto toho, aby zakročili. Zakrývajú svoje pocity alkoholom, drogami, sexom, násilím a psychickým týraním, no hlavne ovplyvňovaním ľudí, ktorí sú zjavne manipulovateľní. Častokrát si práve týmto spôsobom zaháňajú myšlienky a strácajú tak vlastnú vôľu. V represívnom správaní vidia ľudia úľavu a to je znak a dôkaz represie.
Vyvolajme v sebe pocit, že sa dokážeme ubrániť tomu, čo nám škodí, čo nám blíži, čo nás ničí a čo nás oberá o život. Prebuďme v sebe iskru snahy a dokážme hlavne sebe, že sme silní a vytrvalí, že máme svoje plány a ciele, za ktorými ideme. Postavme sa k životu s rozumom a citom, nezabíjajme v sebe život a šťastie len preto, že máme strach byť zodpovední a milovaní. Zabudnime na potláčanie citov, túžob a snov, zabudnime na prehnané represie, ktorá by nás ubíjala a chráňme sa našou správnou a vrodenou prevenciou, v ktorej sa skrýva prirodzený kúsok represie.
Holešová Magdaléna
SOŠ Námestovo
