Čo pre mňa znamená pojem drogová závislosť? Nuž, to je veľmi ťažká otázka. Ja osobne si myslím, že závislí ľudia sú veľmi úbohí. Ich úbohosť a chudoba spočíva v tom, že dávno stratili sami seba. To najhoršie, čo sa človeku môže prihodiť. Ja ako veriaca vyznávam fakt, že všetci ľudia majú od Boha danú slobodu konania vlastný rozum spojený s vôľou. Ktokoľvek, kto upadne do osídel drog stráca túto svoju slobodu. Stáva sa otrokom drogy a jeho jedinou myšlienkou a potrebou je jeho dávka, ktorá ho robí takým šťastným, no pritom ho zožiera zvonka aj zvnútra. Po čase sa mení na ľudskú trosku. Už nemá nič- ani po materiálnej ani po duševnej stránke.
Raz som počula jednu myšlienku, ktorá má síce inú pointu, ale keď ju trošku zamením, vyjadrím čistú pravdu. „Stratil si peniaze? Ešte si nič nestratil. Stratil si zdravie? Ešte si stále až tak veľa nestratil. Stratil si samého seba? STRATIL SI ÚPLNE VŠETKO.“ Práve toto je ústredná myšlienka mojej úvahy. Áno, je to naozaj tak. Človek, ktorý stráca sám seba, stráca všetko. zapredáva svoju dušu do otroctva a svoje telo vydáva napospas osudu. V tom najhoršom prípade je tým osudom smrť. Lebo práve tá je krutou cenou za závislosť od drog. Drogy sú tie najzákernejšie látky s akými sa človek môže dostať do kontaktu. Denne počúvame o tom, ako na následky predávkovania sa zomiera stále viac a viac ľudí. Prečo je to tak? Prečo v dnešnom svete, kde sa kladie taký dôraz na protidrogové kampane, stále zaznamenávame taký obrovský počet úmrtí spojených práve s drogami? Pravdupovediac na túto otázku nemám a asi ani nenájdem odpoveď. Nedokážem pochopiť, prečo sa mladí nechajú opantať drogami. Pretože je to cool? Pretože to robia aj ich kamaráti alebo nebodaj priatelia? lebo sa chcú zapáčiť ostatným a ukázať im svoje hrdinstvo? Do čerta aj s takým hrdinstvom! Veď si predsa musia uvedomovať, že sa systematicky ničia. Najprv svoje telo, potom svoju dušu a napokon ostávajú úplne na mizine. A teraz vôbec nehovorím o peniazoch. Závislák prestáva existovať. Všetky jeho zmysly sa točia len okolo jediného- vziať si dávku drogy. Tá včerajšia nestačí. Dnes musí byť väčšia a silnejšia. Ale ešte stále nebude taká silná ako tá zajtrajšia.
V akom svete to žijeme? Ľudia sú takí hluchí. Mnohí kričia, volajú, kladú výkričníky a zdvihnuté prsty, lepia značky „Stop drogám!“ , „Stop závislosti!“ a na čo to všetko? Načo to všetko vôbec robia, keď ich ľudia odmietajú počúvať? Absolútne ignorujú dobré rady od tých, ktorí chcú predchádzať ďalším nešťastiam. V dnešnej dobe sa nikto nemôže vyhovoriť na nevedomosť.
Represia je veľmi náročná. Mnohí sa nedokážu dostať zo závislosti aj keby chceli a iní zase pomoc vyslovene odmietajú. A zrazu príde moment, keď je na všetko už neskoro. Aká je teda najideálnejšia prevencia? No ja by som toho jedinca, ktorý má v úmysle začať drogovať vzala na nejaké miesto, kde sa nachádzajú už len tie najväčšie trosky a ukázala mu ich ako tú najodstrašujúcejšiu prevenciu. Bohužiaľ, nie vždy sa to takto dá. Mnohé komunity a organizácie sa snažia vytvárať námety protidrogovej prevencie a potom ich prezentovať verejnosti, no nie u všetkých padnú na úrodnú pôdu. Keby si tí, ktorých sa to týka naozaj uvedomili, že robia hroznú chybu ešte predtým, než sa u nich vytvorí závislosť, svet by si mohol zablahoželať. No to by sa asi musel stať zázrak.
Nestratiť samého seba. Keby si toto povedal každý jedinec, určite by bolo niekoľkonásobne menej mladých ľudí, ktorí aj v tomto momente zomierajú na rohoch opustených štvrtí. Tu je represia nie ťažká, ale nemožná. Mnohé centrá ponúkajú pomocnú ruku pre ľudí so závislosťou. Aj toto je druh represie. Nuž ale prevencia má cenu zlata. Prečo by som mal začať, keď viem, že nedopadnem dobre? Toto je otázka, ktorú by si mal položiť každý. Všetci máme problémy, ale toto určite nie je ich riešením. Týmto systémom sa závislý človek len viac a viac zamotáva do pavučiny svojej bezradnosti až sa v nej napokon zadusí. Droga nie je dobrý pán. Omotáva si svoju obeť okolo palca a úplne ju zotročuje. Myslím si, že prevencia ešte stále nie ej tak rozvinutá a rozšírená a že tu je pes zakopaný.
Skúsme aj my, hoci nie tak odborne, šíriť prevenciu aj v našom okolí. Je veľmi dôležitá. Nech sa už raz a navždy celý svet dozvie, že droga berie človeku to jediné, čo mu ostane aj vtedy, keď stratí všetko materiálne. Možno, ak si toto svet uvedomí čo i len na jeden deň, nebudeme musieť toľko lamentovať nad represiou a zažínať sviečky na hroboch ďalších tisícok ľudí. Ak sa toto podarí, v histórii ľudstva sa možno začne písať nová etapa.
Daniela Emanuela Zajacová, 1.E
Gymnázium Bilingválne, Žilina
