Za každým rohom číhajú ľudia,
majú strach v duši a pohľadom blúdia.
Vzdali sa všetkého už nemajú nádej,
stratili návod ako ísť ďalej.
Vybrali si život krutý a smutný,
takto žijú život, tí ľudia biedni.
V rukách majú stopy dierok, kruhy pod očami,
keď bolo najhoršie, spali pod mostami.
Bez injekcie sa nedá dlho žiť,
preto chcú so svojím životom skončiť.
Život už nemá pre nich zmysel,
riadia sa len podľa čísel.
Čísla – pre nás eurá,
kvôli nim sa zabíja.
Niektorí úplne na dno klesli,
a svojim blízkym životy strpčili.
Z takého života úniku niet,
dúfam, že sa zlepší tento náš svet.
Aj oni boli takí ako ty,
pubertálne na hlavu padnutí.
Dúfam, že ty na hlavu nespadneš,
ale všetky zlé myšlienky vyženieš.
Uvedom si, že niekomu na tebe záleží,
a preto sa oplatí na zemi žiť.
Dibdiaková Alžbeta, II. AO
Spojená škola Tvrdošín
Stredná priemyselná škola Ignáca Gessaya
a Obchodná akadémia
