Je všeobecne známe, že drogy sú ničiteľmi života. Či už ide o mäkké alebo tvrdé drogy. Najsmutnejšie je, že im podliehajú najmä mladí ľudia. A aké majú na to dôvody? Možno chcú len vyskúšať niečo nové. V tých lepších
prípadoch to ostáva naozaj len pri jednom pokuse. Možno hľadajú východisko z problémových situácií, ako sú napríklad problémy v rodine, v škole, v súkromnom živote. Iní chcú zapadnúť do partie alebo im to nariaďuje ich „životný štýl“. Možno je to pre úplne inú príčinu, pre stratu zmyslu života, ktorý hľadajú práve v drogách. Každopádne si neuvedomujú, aké desivé môžu byť následky ich činov.
Sú to nielen zdravotné problémy, ktoré spôsobuje závislosť na drogách, ale aj psychické a sociálne problémy. Takýchto ľudí môžeme spoznať niekedy už na prvý pohľad. Bledé tváre, kruhy pod očami, neprítomný pohľad,… Často bývajú odvrhnutí verejnosťou, čo ich podnecuje k negatívnym činom – kriminalite, výtržníctvu a pod vplyvom psychického tlaku to môže vyvrcholiť aj samovraždou.
Myslím si, že mnoho mladých ľudí začne užívať drogy len tak zo zvedavosti a hlavne z nudy. Rodičia v snahe dať deťom čo najlepšie materiálne zabezpečenie, sú často v práci až do večera a deti tak vychováva ulica. Deti, ktoré túžia po pohladení, po záujme svojich rodičov sa tak ocitajú v akomsi bludnom kruhu, z ktorého sa len veľmi ťažko dostáva von.
Užívanie drog je pre mnohých snahou získať šťastie, radosť, jednoducho sa odpútať od pozemského sveta. Môže to znieť síce ako dobrý nápad, ale skutočnosť je iná. Drogy vám doprajú tak žiadaný pocit šťastia, radosti ,odvahy, ale len na veľmi krátky čas a za prchavý okamih pocitu eufórie a bezstarostných chvíľ si drogy účtujú privysokú cenu. Nehovorím o peniazoch, pretože keď chcete drogy, ste ochotní zaplatiť čokoľvek. Hovorím o cene vášho života. Ich pôsobenie je krátke a ničí váš organizmus a myseľ. Toto však už viete. Po užití drogy a jej vyprchaní nasleduje pocit prázdnoty, oveľa väčší, než kedykoľvek predtým. Ako to viem? Neužívala som ich, a predsa to viem. Myslím si totiž, že je to podobné ako pri alkohole.
Ak hľadáme šťastie v týchto hmotných veciach, neuvedomujeme si, aké šťastie a aký dar je náš vlastný život. Ľudia sa už dávno prestali tešiť z toho, že je vonku pekne, že sneží, že môžeme počuť, vidieť a radovať sa.
Najhoršie na tom je, že drogovo závislí ľudia odmietajú akúkoľvek pomoc. Majú pred očami akúsi clonu a cítia, že ich najlepšími priateľmi a pomocníkmi v riešení problémov sú práve drogy. Keď si človek na drogu privykne, dá za ňu čokoľvek, vlastne čokoľvek spraví pre to, aby ju získal. Neuvedomuje si, že problémy, ktoré ho trápia nemá len on, ale aj väčšina iných, „normálnych“ ľudí. Dajú sa však riešiť inými, oveľa rozumnejšími cestami, než požitím omamných látok, ktoré rozptyľujú prirodzené vnímanie človeka a na určitú dobu spôsobia pocit bezproblémového života.
.
Proti tomuto všetkému sa určite bojovať dá, nedá sa len určiť presný recept na úplné odstránenie drog zo sveta, najmä zo sveta mládeže. Prevencia prostredníctvom reklám, rozhovorov a skupinových debát s výchovnými poradcami určite nie je na škodu.
A kedy treba začať s týmito opatreniami? V tomto prípade jednoznačne platí pravidlo „radšej skôr, ako neskoro“, teda už v detstve. Deti sú veľmi ľahko ovplyvniteľné okolím, preto treba dobre sledovať zmeny v ich správaní, venovať im čas a skutočne veľkú pozornosť. Mať vedomosť o ich kamarátoch, o miestach, kde sa zdržiavajú, o záujmoch a záľubách. Veľmi dôležitú rolu zohrávajú rozhovory, keď dieťa ešte nemá s drogami žiadne alebo len minimálne skúsenosti. Oboznámiť ho s následkami ich užívania, snažiť sa vytvoriť v jeho očiach akýsi odpor voči nim.
Prevencia proti drogám by sa mala stať súčasťou nášho života. Mladý človek, ktorý vyrastá v harmonickej rodine, má svoje záľuby, krúžky ,v ktorých ho rodičia podporujú, má dobrých priateľov, ktorí mu vždy dokážu pomôcť a vypočuť ho, darí sa mu v škole, takýto človek po droge nesiahne. Keď sa nad tým zamyslíme, je to problém, ktorý sa týka nielen jednotlivcov, ale celej našej spoločnosti. Pretože, ak funguje dobre celá spoločnosť, tak by mali dobre fungovať aj jej najmenšie jednotky- rodiny. Pretože rodina, vzťahy v nej sú alfou a omegou celého problému. Mali by sme sa zamyslieť všetci, deti, rodičia, učitelia a spoločne vytvoriť prostredie, v ktorom si každý nájde svoje miesto a nebude musieť hľadať únik v drogách.
Chráňme seba, svoje okolie, ale hlavne mladých ľudí pred podľahnutím drogám. Milujme svoj život, nie drogu.
Monika Hajasová, 3.B
OA Ružomberok
