Najskôr bolo hlasovanie nastavené tak, aby z jedného počítača sa dal poslať max. jeden hlas v 1 kategórii. Potom, po niekoľkých prosbách, sme systém zvoľnili, aby mohli zahlasovať aj takí, ktorí majú doma len jeden počítač, prípadne hlasujú cez počítač v škole. Tu už nebolo možnú zaistiť, aby jeden človek zahlasoval práve jedenkrát. Preto sme opäť obnovili systém, kedy z jedného počítača môže byť odoslaný max. jeden hlas.

Vzhľadom na šikovnosť a vynaliezavosť niektorých osôb, sme pristúpili aj ku analýze prijatých hlasov v každej kategórii a odstránili sme tie, ktoré boli duplicitné, čím sa v niektorých prípadoch zmenil stav počtu hlasov (niekedy aj o viac ako 200 hlasov).

Veríme, že chuť čestne zvíťaziť je v každom z nás.

 
Note: There is a poll embedded within this post, please visit the site to participate in this post's poll.

 
*podrobnejšie informácie o výsledkoch a spôsobu hlasovania sa dozviete tu.

Ak presne neviete, čo jedno alebo druhé slovo znamená, vezmite do rúk, tak ako ja, slovník cudzích slov. Dočítate sa tam asi toľko, že represia je v preklade použitie moci, respektíve násilia ako prostriedku na potlačovanie, zatiaľ čo prevencia ja vysvetlená ako predchádzanie nežiaducim javom. To by bolo, vysvetlené to máme, ale čo s tým? Poďme sa spolu nad tým zamyslieť. Predstavte si situáciu, že ste sa vrátili pár rokov dozadu, do obdobia vášho útleho detstva. Sedíte na pohovke, sledujete ako mama pripravuje obed. Ale vašu pozornosť jednostaj niečo vyrušuje, až si nakoniec uvedomíte, že to „niečo“  je cukrík. Ten najlepší cukrík na svete, najsladší a šťavnatejší ako si len viete predstaviť. Slinky sa vám zbiehajú, máte naňho neuveriteľnú chuť, ale na druhej strane viete, že a vám kazia zúbky a že mama by nebola rada, keby ste zjedli niečo sladké pred obedom. Ale neodoláte a cukrík zjete. Mama to uvidí, vyvadí sa prečo ste ju neposlúchli, prečo ste si cukrík dali aj napriek jej zákazu. Všetci vieme, čo by nasledovalo: veľký nárek a krokodílie slzy. Teraz mám otázku. Zjedli by ste ten cukrík, keby na vás zavolala mama z kuchyne a povedala, že obed bude za chvíľu a cukrík si budete môcť dať až potom? Pravdepodobne nie. Teda pokiaľ si uvedomíte, že lepšie je cukríku sa vyhnúť, ako potom pol dňa plakať.

Páčilo sa vám moje prirovnanie či už represívneho alebo  preventívneho správania na dieťa a cukrík? Mne veru áno. Ale nepáči sa mi, keď sa stretávam s podobnou situáciou avšak za iných okolností každý deň. Či už sú to nezodpovední vodiči, zlodeji ale aj chlapci a dievčatá v mojom veku, ktorí prepadajú rôznym závislostiam. V týchto prípadoch nejde o nejaký cukrík a represiou nie je len dohováranie matky a plač. Kedy si mladý človek uvedomí, že to, čo tvrdia starší a skúsenejší je opodstatnené? Kedy začne počúvať rady a začne sa podľa nich správať, aby nikdy nemusel pykať za niečo zlé? Podľa môjho názoru, skutky jedného človeka nezasiahnú len jeho, ale zasiahnú existenciu mnohých ľudí okolo neho.

Aby som to na záver zhrnula, prevencia je to najdôležitejšie. Vyhýbajte sa všetkému zlu a dbajte na seba, svoju rodinu a priateľov. Počúvajte, keď sa vám snaží niekto poradiť. Nezabúdajte na to, na čo ste boli upozornení. Niekedy v živote sa vám to určite hodí.

Naďa Zajacová,
Gymnázium Turzovka

Spomínané udalosti ju poznačili, no najviac trpela stratou otca. Zomrel pri autonehode. Po smrti otca začala jej mama piť alkohol. Stala sa závislou, s Amandou už takmer nekomunikovala. So závislosťou na alkohole prišla do domu aj finančná kríza, Amandina matka zarábala ako prostitútka.

Amande sa rútil svet, sklamaná a smutná dala sa od priateľov nahovoriť na drogy. Sľubovali jej dobrý pocit, eufóriu. Po prvej dávke sa presvedčila, že to tak naozaj je. Začala si kupovať drogy čoraz častejšie. V škole sa jej zhoršil priemer a čo bolo pre Amandu ešte horšie – dochádzali jej peniaze. Keďže matka všetko prepila, musela si ich zohnať sama. Našla si brigádu, no nevydržala dlho, pretože z ďalšími dávkami vyzerala horšie a horšie. Vyhodili ju. No ona už bola závislá a potrebovala svoju dávku. Začala kradnúť. No ani ti sa nedalo robiť donekonečna. Keď ju zatkli a doviedli domov, pohádala sa s mamou a tá ju vyhodila s domu. Z Amandy sa stal bezdomovec. Spávala so starými nechutnými drogovými dílermi. Každým dňom potrebovala drogy viac a viac. Zničilo ju to.

Jedného večera už nemala peniaze, nevládala ani ísť a zarobiť si ich vlastným telom. Ľahla si v parku na lavičku. Triasla sa a spomínala na minulosť. Ránu ju našli mŕtvu. Na ľavej ruke mala veľkú dieru po vpichoch…

Takto skončilo to krásne a inteligentné dievča, ktoré mohlo mať pekný život. Mohlo skončiť inak, nie s dierou v ruke, mŕtve na lavičke v parku.

Prečo by som nikdy nevyskúšala drogu? Pretože drogy sú vysoko návykové a skôr či neskôr spôsobujú smrť

Ľubica Šimuláková, II.F
Gymnázium Hlinská 29, Žilina

Vybrali si život krutý a smutný,
takto žijú život, tí ľudia biedni.
V rukách majú stopy dierok, kruhy pod očami,
keď bolo najhoršie, spali pod mostami.

Bez injekcie sa nedá dlho žiť,
preto chcú so svojím životom skončiť.
Život už nemá pre nich zmysel,
riadia sa len podľa čísel.

Čísla – pre nás eurá,
kvôli nim sa zabíja.
Niektorí úplne na dno klesli,
a svojim blízkym životy strpčili.

Z takého života úniku niet,
dúfam, že sa zlepší tento náš svet.
Aj oni boli takí ako ty,
pubertálne na hlavu padnutí.

Dúfam, že ty na hlavu nespadneš,
ale všetky zlé myšlienky vyženieš.
Uvedom si, že niekomu na tebe záleží,
a preto sa oplatí na zemi žiť.

Dibdiaková Alžbeta, II. AO
Spojená škola Tvrdošín
Stredná priemyselná škola Ignáca Gessaya
a Obchodná akadémia

Tomáš Janovec, III. B
SOŠ drevárska, Liptovský Hrádok

Smutne sa to počúva, ale ak si uvedomíme, koľko mladých ľudí sa sami nedokážu dostať z vlastnej pavučiny závislostí. Na začiatku je každý človek ako motýľ.  Ak však uviazne v pavučine strachu, nenávisti a chtivosti na vlastnú závislosť, je iba otázkou času, kedy príde zlostný pavúk, ktorý znamená smrť, pre predtým krásneho motýľa a ukončí jeho bytie. Veď koľko krásnych zážitkov mohol zažiť taký ľudský motýľ, koľko radosti, slobodného letu ho čakalo na tomto svete. Toho všetkého sa vzdal pre hlúpu pavučinu, z ktorej sa nedokáže dostať sám. Podajme mu pomocnú ruku, vysloboďme ho z toho väzenia utrpenia. Najlepšou zbraňou je prevencia. Je potrebné mladým ľuďom ukázať, že majú aj inú možnosť, inú cestu. Musíme urobiť pre to všetko a prevencia je na to liek. Prevencia nás môže spojiť, ukazuje nám, že si môžeme radšej vybrať loptu, knihu, hudbu a iné kladným smerom dušu rozvíjajúce aktivity.

Vážne sa nad týmto problémom zamyslíme, lepšie si začnime všímať ľudí okolo seba a snažme sa udržať kolektív ľudí, v ktorom droga nemá miesto. Zvoľme si prevenciu a vykročme správnou nohou do života.

Milan Poništ, 3.O
SOŠ drevárska, Krásno nad Kysucou

Tvoje Šťastie

Vravíš, že už to ďalej nepôjde,
No mýliš sa a ja to dobre viem.
Nechceš veriť, že raz to všetko prejde,
Príď za mnou a ja ti to poviem.

Snažíš sa hľadať svoje šťastie,
To šťastie, ktoré dávno už nemáš.
Netušíš, že ono v tebe stále rastie,
Je to tá láska, ktorú dávaš.

Šťastie čaká aj na Teba,
Svet je horká čokoláda,
Pričiniť oň sa vždy treba,
Ja už to viem.
Ja už to viem….

Rozdávaj lásku a úsmev tiež,
Skladaj si šťastie z malých kúsočkov,
Už za chvíľu zistíš, že aj ty to vieš,
Veď šťastie je mať skvelých priateľov.

Šťastie je umenie dať seba,
Myslieť skôr na druhých a pomáhať,
Je to tá ochota, ktorá nám tak chýba,
Je to chuť, nikdy sa nevzdávať.

Angelika Bandíková 4.BO
Spojená škola Tvrdošín

Za dôležité považujem jednoznačne preventívne prehliadky, ktorými môžeme predísť zdravotným problémom. Takisto na cestách dodržiavať už spomínané bezpečnostné predpisy. Vďaka ním sa vyhneme nepríjemným nehodám, končiacimi niekedy bohužiaľ až smrťou. Nezodpovední ľudia, ktorí zanedbávajú preventívne prehliadky, umierajú napríklad aj na obyčajné chrípky. Máme možnosť v masmédiách vidieť a počuť ako pravidelne upozorňujú, aká je dôležitá zdravotná prevencia. Ako aj pre ženy, tak aj pre mužov. Všetci by sme sa mali poučiť z ľudí, ktorí zanedbávajú svoje zdravie hlavne v tejto dobe. V dobe, v ktorej sa dajú určité choroby včas podchytiť a zabrániť ich šíreniu. Dá sa povedať, že takto zbytočne títo ľudia zomierajú. Bežne v živote beriem aj nedodržané bezpečnostné predpisy na pracovisku. Používanie alkoholu, nenosenie prilby, teda celkové nedodržiavanie. Potom dochádza nielen k trvalým následkom na zdraví, ale aj až k smrtelným nehodám. Tým je už represia zbytočná. Nakoľko sa nedodržiava prevencia, represia to už bohužiaľ nevyrieši. V živote poznám veľa prípadov, kde na to mnoho ľudí zbytočne doplatilo.

Ja osobne považujem prevenciu za dôležitejšiu ako represiu. A myslím si, že by to aj takto malo byť u každého. Prevenciu beriem medzi napodstatnejšie veci v mojom živote. Ako sa aj hovorí: Učíme sa na chybách druhých. To možno vidieť aj v reálnom živote. Preto by sme sa mali snažiť dodržiavať prevenciu, lebo represia naozaj nemusí vyriešiť problém, ktorý si každý z nás koľkokrát svojou ľahostajnosťou zapríčini sám. Na veľa vecí už totiž môže byť neskoro.

Katarína Gápová, II. A
Súkromná stredná odborná škola, Žilina

Kam sa obzrieš, vidíš množstvo ľudí poznačených. Poznačených na duši. Pomaly sa táckajú a neprítomným pohľadom blúdia po okolí…

Vtedy si všimnem, že sú opití, nadrogovaní, prefajčení, trasú sa im ruky, možno pred chvíľou stláčali gombíky automatu.

Medzi nimi je veľa mladých ľudí…

Čo stratili motiváciu, chuť do života alebo sa nudia…? Prečo takto skončili! Viem o tom svoje. Mala som kamarátku, ktorá podľahla drogám, bez dávky nevedela žiť. Spočiatku to bolo krásne usmievavé dievča, ktoré vedelo, čo v živote chce dosiahnuť. No v okamihu, ako spoznala nových ľudí, novú „partiu“, zmenil sa jej život. Stonásobne k horšiemu. Stala sa z nej totálna troska, chudera, ktorá pomaly ale isto zomierala a popritom si užívala vlastný život s drogami, alkohol a partiou, ktorá ju stiahla na úplné dno. Chodila kade-tade, neučila sa, kradla, polícia ju zatkla, bola na psychiatrii. Rodičia boli z toho „mimo“, ona si to nevšímala. Nemala dávku, nemala peniaze, nemala nič, jej slávna partia ju opustila. Posledné okamihy svojho života bola so mnou, chcela som jej pomôcť. V ten deň ľutovala, čo urobila. V ten deň bola na tom hrozne. Zomrela mi v náručí. Pred smrťou mi povedala, že nikdy tak neľutovala nič, ako život, čo zažila s drogami a partiou.

Ako vám bude, keď vám zomrie priateľ v náručí? Nevedela som sa z toho spamätať. Prečo existujú drogy, alkohol… Čo nám donesú. Smrť, chudobu, nenávisť, všetko zlé, čo si ani nevieme predstaviť.

Mohla som jej pomôcť? Vytrhnúť ju z partie beznádejne závislých. Nedala sa. Stále tvrdila, že to má pod kontrolou, že si svoj život ustriehne, že sa má dobre. Dnes už viem, že sa nemala. Mohla som jej pomôcť.

Možno, keby sa viac so mnou stretávala…

Možno sme mohli chodiť viac do prírody…

Možno…

Michaela Holjenková, 3.I
SOŠ obchodu a služieb, Čadca